foto: ©Alex Kiňová
Áno, áno, ja viem, že už som o tehotenských vychytávkach písala. Len ono to tehotenstvo, neviem, či ste si všimli, trvá pomerne dlho. A ono sa tie vychytávky nazbierajú. Chvalabohu. Prinášam ďalšie...
Rada si robím zo všetkého srandičky. Rada obraciam životné temné pravdy na humor, snažím sa smiať na zlobách, prevracať ich na niečo pozitívne, pripomínať so dôležitú životnú múdrosť s jednoduchým znením: “no a čo?!”, nezabúdať, že je všetko tak ako má byť, lebo veď sa mi to milionkrát potvrdilo. Ale potom sú momenty, ktoré sú počas tehotenstva a podobne zváštnych životných situácii skrátka silnejšie, inak vnímané, náročnejšie. Lebo hormóny? Lebo únava? Lebo neistota? Lebo strach?
"Nikdy sa žena necíti taká sama a nepochopená, ako keď vlastne nikdy nie je sama, lebo v bruchu má ešte jedného človeka."
Neviem, či to tak máte aj vy, milé Skoromatky, ale moje Skoromatky okolo mňa tak fungujú takmer všetky. Okrem tých srandičiek o tehotenstve, že je to obdobie fučiaceho mroža, ktoré tí naokolo nazývajú “najkrajším obdobím v živote ženy”…okrem toho, že to v istom zmysle naozaj je najkrajšie obdobie v živote ženy (o čom som napríklad počas prvého tehotnenia netušila)…okrem toho je to aj obdobie plné akého si čudného strachu. Strachu o človiečika v bruchu, o seba, o svoju rodinu, strachy z budúcnosti, malé aj nemalé úzkosti, ktoré sa objavia raz častejšie, raz menej často, vyklepané ruky a zvýšený pulz pred každým vyšetrením (následná manická eufória po vyšetrení), pochybnosti takmer o všetkom, debilné rady Radodajok (ženy, čo dávajú rady bez požiadania), ktoré prípadné pochybnosti ešte zväčšia, nezmyselné plače od výmyslu sveta, akási zvláštna selekcia ľudí a situácii, nečakané výbuchy excentrizmu prelínané uzatváraním sa do svojej bubliny. Nikdy sa žena necíti taká sama a nepochopená, ako keď vlastne nikdy nie je sama, lebo v bruchu má ešte jedného človeka.
Že toto, čo popisujem, je psychická porucha? Nie. Aj toto je tehotenstvo. Že tehotestvo nie je choroba? Nie, nie je. Ale veľa ľudí sa k vám tak správa (často práve lekári) a aj vy sa tak k sebe občas správate, lebo ste sa ešte nikdy necítili tak nahovno a vaše telo v tom tiež nemá úplne jasno. Skrátka grcať tri mesaice nie je úplne zdravé, ale dôležité je, že to tak má, či môže byť. Že je to všeobecne ok. Lebo ste to vygooglili, lebo vám to potvrdila suseda, lebo je to všeobecne známe a vaša sesternica grcala ešte oveľa viac.
Takto nejako to je. Neviete úplne presne čo od seba čakať. Nečudo. Veď v tom vašom tele už nie ste en vy...a čo vy viete, čo za povahôčku ste to splodili.
Minule mi písala jedna pani. Mama Skoromamy. Že jej dcéra naozaj ťažko prežíva tehotenstvo, že jej je zle a má z toho úzkosti a strachy. Že tá dcéra Skoromama ma má veľmi rada a či by som jej nemohla občas niečo napísať, nejakú správu, nejaké povzbudenie. Pôvodne som jej chcela odpísať, že nech mi dá sakra pokoj svätý, že keby som mala pravidelne písať každej tehotnej žene, tak skončím na psychiatríi a že mne je tiež zle a nikto mi nepíše nič pekné len tak a furt odo mňa niekto niečo potrebuje a tiež mám dnes úplne na hovno deň a vôbec, čo ju to napadlo, veď je to normálne sakra, že jej je zle… Že som arogantná a odporná a necitlivá? Hehe. Áno. Aleb vlastne nie. Tiež som tehotná a tiež nie je každý môj deň pošušňaníčko. Samozrejme, že som jej to takto nenapísala, pretože mi v sekunde došlo, že mama tej Skoromamy toto vymyslela ako parádny plán. Plán ako urobiť tej dcére Skoromame v jej krušnom období radosť. Lebo už nevie ako inak. (Bola som posledná možnosť.) Odpísala som jej (podobne ako na ostatné podobné maily), že jej veľmi držím palce a že teda nie úplne vládzem všetkým pomôcť…a vtedy mi napadlo, že vám…nám napíšem takto kolektívne. Niečo, čo by vám mohlo byť v občasných krušných chvíľach spojených s ľúbivou nedávnou minulosťou s vašim (dobro)druhom, užitočné.
"Tehotenstvo nie je teta s bruškom z katalógu."
A o tomto je tento blog. Tehotenstvo nie je teta s bruškom z katalógu. V katalógoch by mala byť odfotená taká zmätená žena. Na jednej strane vysmiata vo výskoku, na druhej strane plačúca na záchode. Ale bola by pekne oblečná a sloganom by bolo niečo ako: “Aspoň buď pekná, keď je ti tak čudne!”
Skrátka a jasne a v prvom rade: ženy, nebuďte tehotné samé! Majte okolo seba ženy, ktoré sú na tom podobne. Je to super krásne nebyť v sračke sama! To je super, že ešte niekto trpí! Že tehotenstvo nie je sračka? To jednoznačne nie je, ale nevylučuje to fakt, že sa v nej občas ocitne Skoromama. Trpme spolu. Aj sa spolu tešme.
(ak ste do tejto chvíle nepocítili z toho čo píšem, okrem pravdy, aj iróniu, asi čítajte ďalej a prosím, zvyknite si na to, že používam humor. Ako bývalá psychiatrická pacientka viem, že je to tak naozaj lepšie.)
GRAVID JOGA (u Katky Jurenkovej)
Počas prvého tehotenstva, som žila so štemplom riziková, s tým, že som každý deň aspoň raz počula, že “dvojičky sú peklo”, “to nezvládneš” a podobne. Od začiatku som bola zakliata strachom a následnými úzkosťami, no chvalabohu aj odhodlaním. Škoda, že som nevedela, že môžem Radodajky a iné úzkosť vytvárajúce osoby, či mindžujúce matky posielať do riti. Bola som neskúsená prvorodička. A pekne som si to celé pohnojila. Mohla som si to užiť oveľa viac.
Keď som prvýkrát prišla ku Katke na jogu, preplakala som ju. Sama, teda trojjedine, potichúčku, snažiac sa nadychovať nosom a vydychovať ústami, zaťahujúc a uvoľňujúc panvové svaly, tak ako Katka v rámci cvičení kázala. Tiekli mi slzy ako blázon a uvedomila som si, že som tam mala byť už dávno. Na tej jóge. V tej komunite tehotných žien s rovnako veľkým bruchom, fučiacimi, s obavami a množstvom otázok, neistôt a malých trápení počas tešenia sa na mamovanie.
Katka vedie hodiny s neuveriteľným pokojom a dôrazom na to, že ste ako Skoromama naozaj zázračná. Keď prvýkrát počujete, že sa máte napojiť na dieťatko, predstaviť si, čo robí, nepríde vám to ani na sekundu nemožné, či čudné. Prosto to urobíte, zažijete. Uvedomíte si, že dovtedy ste mali naozaj málo chvíľ, aby vám niekto doprial takýto čas, čas na túto špeciálu pozornosť, kedy vaše brucho nie je len bruchom, ale ďalším človekom. Vaším človekom. Všetky jógové pozície, ktorými vás Katka prevádza cvičíte spolu s človiečikom. Tak naplno, naozajstne. Hodina pre vás dvoch…troch. Katku som počas môjho prvého tehotenstva naučila vyjadrovať sa o deťoch v bruchu v množnom čísle.
Tu dnes napíšem aj o tom, že ženy kedysi žili v prirodzených komunitách. Nameisto separovaného sledovania seriálov, chodili napríklad na páračky.
O tom, že noazaj neodporúčam ani ja, ani psychológovia, ani lekári ani nikto príčetný, vyhľadávanie rád na pofidérnych materských portáloch, o tom ešte písať budem. V inom článočku. Tu dnes napíšem aj o tom, že ženy kedysi žili v prirodzených komunitách. Nameisto separovaného sledovania seriálov, chodili napríklad na páračky. Tam medzi sebou zhovárali, menili si skúsenosti… A toto my nemáme. Ak nerátam tie pofidérne fóra, kde vám vie “maminečka666” diagnostikovať pečeň na základe vaginálneho výtoku. Prečo to píšem? Lebo si myslím, že aj takáto tehotenská jóga je komunitou, ktorá je pre Skoromatku oporou, miestom kde sa cíti, že je medzi svojimi. Aj keď tam neporozprávaš o všetkých svojich trabloch, lebo nemáš slobodu anonymného nicku, aspoň na vlastné oči vidíš, že ste v tom aj "v tom" spolu. Ženy sú pre ženy dôležité, počas tehotenstva obzvlášť. Ja chodím dvakrát do týždňa a je to závislosť. Spozorovala som na sebe, že už deň pred jogou som taká voľajaká rozcukaná. Že ma prepadávajú malé strašíky, že sa viac pozorujem. A aj keď mám deň hovno, alebo prosto nevládzem, idem. Aj keď ma ťahá brucho. Aj keď ma bolí hlava. Aj keď nemám tri dni opraté a navarené. Idem. Lebo odtiaľ sa vraciam nová, posilnená, prepojená s ostatnými hormonálne pošahanými bytosťami, s ktorými sa pri čudnej ásane môžem zarehotať a hlavne absolútne prepojená s novým človiečikom v mojom bruchu.
Katku som minule pozvala na obed, aby som sa jej opýtala, že čo to vlastne robí. O čo jej vlastne ide. A prečo mi je na konci hodiny gravidjogy do plaču…od úľavy. Od absolútnej úľavy. O závislosti na jej hodinách som jej nehovorila, aby zase nebola namyselná, jogínka jedna vyzenovaná!
Zhrniem vám, čo som si zapísala, aj keď náš rozhovor s Katkou odbiehal rôznymi smermi a na sústredenie som tou najnepovolanejšou bytosťou na svete.
Takže: ideálne je, ak s gravidjogou začnete od druhého trimestra. Samozrejme môžete aj od prvého. Katka to už s vami skonzultuje, keď prídete. Katka nemá jeden dvojdňový rýchlkurz gravid jogy. Nie je to jógová rýchlokvaska, ktorá sa ráno zobudila so všetkými znalosťami o tehotenstva a tehotných ženách. Jogu študuje stále, chodí pos vete za tými najpovolanejšími, venuje sa tomu roky a tehotné ženy sú bytosťami, ktoré sú okolo nej neustále (a teda medzi nami, je aj pôrodnou dulou). Život medzi tehotnými je jej životným štýlom. Neviem, prečo si vybrala túto cestu masochistického stretávania sa s tučnými hormonálnymi chaosáčkami, ale ja za všetky (čoskoro) tučné hormonálne chaosáčky ďakujemz celého srdca aj maternice.
Ja som napríklad veľmi intenzívne cvičila jogu aj pred otehotnením a v prvom trimestri mi nekonečne chýbala, no nevládala som sa ani pohnúť, takže mi chýbala len na teoretickej báze. Mojej krčnej chrbtici aj na fyzickej báze, ale už sme to dohnali. Katka tvrdí, že jej hodiny sú dobré na to, aby sa Skoromamy naučili vnímať svoje telo. Ak aspoň na tú hodinku týždenne ostanete samé so sebou (a človiečikom), odpojíte sa od sveta Radodajok, strachov a pochybností, prestanete sa báť. Žiadna mágia. Normálna logika.
Všetky cvičenia smerujú k tomu, aby ste mali čo najkrajší a najjednoduchší pôrod. Nájdete si rituály, pohyby, ktoré sú vám príjemné…vyberiete si z toho, čo vás naučí a podvedome to využijete tesne pred tým ako uvidíte svojho človiečika zoči voči.
Pokiaľ máte nejaký zdravotný problém, či neistotu, že nemôžete to alebo tamto, Katka vám s ľahkosťou a radosťou urobí variantu priamo pre vás. V každom prípade cviky napomáhajú otváraniu panvy, pracuje sa s panvovým dnom (dychom, dobre, nie že manuálne), uľaví sa vám od bolesti v krížoch, bolestiach v okolí bývalého chvosta - rozumej kostrče (ach, ďakujem! Ďakujem!), posilňujete ramená, ktoré sú po tom, ako máte naraz namiesto dvojok päťky, jemne zmätené a presilené. Zároveň všetky cviky smerujú k tomu, aby ste boli po pôrode čím skôr fit. Je to celkom makačka, nebudem vám klamať. Fučíte, nevládzete a niekedy sa až zasmejete nad svojou nemotornosťou. Takže endorfíny z cvičenia, ktoré si odnášate domov sú súčasťou jogových hodín. Doneste si na ne ale vlastnú nádobu. Čo najväčšiu. A teda, ako som spomínala: v neposledom rade získate kontakt so sebou, človiečikom, odreagujete sa, odídete na chvíľu úplne inam, než ste zvyknuté. K sebe samej.
Pre mňa osobne bolo už druhýkrát v živote úplne fasinujúce presvedčiť sa o tom, že tehotenstvo naozaj nie je choroba…aj keď isté paralely tam sú. Počas jednotlivých cvikov si vždy uvedomujem, že môžem toho robiť oveľa viac, než som si myslela. Že sa nemusím báť urobiť ten či hentamten pohyb. Že to, čo som si myslela, že nemôžem, môžem. A to sa potom prenáša aj do ostaných aspektov života preľaknutej Skoromatky. Môžeme oveľa viac, než sme si myslíme. Oveľa. A zistiť to, potvrdiť si to bárs aj každý týždeň je úplne najvácej a vácej jak najvácej. Ten pocit slobody, ktorý naraz získate je nenahraditeľný. Zároveň je úžasné spomenúť si počas tých hektických dní v práci, doma, pri sporáku, pri deťoch, čo furt vymýšľajú, keď už dávno majú spať..je skrátka úžasné spomenúť si: “Jéeeej, ja som tehotná! Jéeej, to je super! Ja vyrábam vo svojom tele naozajstného človiečika! Veď ja som fakt zázračná továrnička na život!!!!” Neviem ako vy, ale ja na to občas zabudnem, len rastúce zavadzajúce brucho mi to počas tých bežných dní pripomína.
A ešte posledná vec…kým si teda nenájdete tie vlastné a svoje veci, ktoré vám budú lahodiť. V tejto, aj keď umelej komunite žien, nestretnete žiadnu Radodajku. Nikto vás nebude strašiť. Naopak. Neviem ako je to možné, ale Katka, zberačka tehotných žien, okolo seba vyžaruje pokoj a bezpečie a na základe toho sa tie spolucvičiace mrože k sebe aj tak správajú. S láskou, porozumením a citom. Nájdete miesto bez strachu, v ktorom sa záhadne stanete (o čosi viac) sebavedomou Skoromatkou.
A to je pre výrobu nového človiečika nesmierne dôležité. Však?
Namasté...ou...namaslé...na masle...praženica...taká s čerstvým chlebom a maslom. Božeeee!
PS: a nie, že tam teraz každú funiacu matku a ja sa nebudem mať miesto na svoju jogamatku.
TEHOTENSKÁ MASÁŽ u Kataríny Štrbákovej
Zažiť v tehtotenstve niečo príjemné je oveľa príjemnejšie ako zažiť niečo príjemné v netehotenstve. Myslím, že túto vetu si dám vytetovať hneď po pôrode. Som génius! Pamätám si dni, kedy som Skorootcovi nášho nového človiečika podsúvala z posledných síl nohu, aby mi ju aspoň trochu pomačkal…so slzami v očicach a s vetou: “Potrebujem dnes zažiť aspoň niečo príjemné!”
Samozrejme je dobré mať vo svojom tehotnom živote aj netehotné ženy. Pre mňa ideálne Spolumatky, ktoré majú nejakú čarovnú moc. Úplne ideálne také, ktoré sú sebavedomými matkami a vy na ne kukáte s obdivom a chuťou odkukať to. Ak sú k tomu jemne praštené a so smútkom sa vám priznajú, že tiež niekedy nahučia na svoje deti, je to úplne ideálne. A pokiaľ majú aj dve deti so selektívnou hluchotou, presne takou hluchotou akú majú tie vaše deti k tomu všetkému robia aj tehotenské uvoľňujujúce masáže, tak je to jasná láska.
Táto moja Katka…áno zase Katka, preto ju volajme Kaja (ona ma tiež volá Kika a ako jednu z troch ľudí na tejto planéte ju za to nebijem), ma kedysi dávno zbavila myofasciálnou masážou migrén. Nehovorím, že definitívne, ale je výrazný rozdiel mať migrénu dvakrát do mesiaca a raz za rok. A je výrazným rozdielom mať migrénu len tak hocikedy, hoci aj raz počas tehotenstva. Mať migrénu či bolesť hlavy počas tehotenstva je shit. Tak by som si dzigla ten ibáčik! Ale neurobím to. Nie som bezlieková Skoromatka, ale pokiaľ to nie je naozaj urgentné, nehádžem do seba tabletky. A aj tak som do seba napokon hodila ten paraleník a vo veľmi urgentmom stave grcajúcej bolesti a zúfalstva som si spomenula na Kaju.
Hovorila mi: “Uvidíš! Už ti bude lepšie.!” A ja že: “Hovno s makom pod padákom.”
A odvtedy ju budem volám paraleník. Vlastne nie. Je lepšia. Písala som vám nedávno o tom, čo pomáha proti tehotenským nevoľnostiam. Písala som, že vlastne nič. Ale zmenila som názor: pomáha čas, odchod do Thajska a Kajina masáž. Teda možno aj iná masáž, ale Kajina určite. Keď ma prišla prvýkrát zachrániť od boľačiek počas grcačiek, odišli aj boľačky, aj grcačky. Myslela som si, že je to náhoda, že sa mi naraz uľavilo na oboch nepriateľských frontoch a začala som opäť opatrne žiť plnohodnotný život. Ale nebola to náhoda. Hovorila mi: “Uvidíš! Už ti bude lepšie.!” A ja že: “Hovno s makom pod padákom.” A ono mi lepšie naozaj bolo. Začal sa mi prvý týždeň bez nevoľností. Potom sa zase niečo vyskytlo a tak som si zase zkajila. A zase to prešlo. Naraz som neodpadávala od vyčerpania z čudných pocitov. Naraz sa mi celé trávenie dostalo do normálu. Zázračne. Kaja tvrdí, že to nejako tie trapézy súvisia s tenkým črevom a mne je to vlastne dosť jedno, čo mi to robí. Je dôležité, že Kajina masáž súvisí s mojim plnohodnotným životom.
Ja si z nej robím srandu, že mi…prepáčte za výraz, ale čo sa v mladosti naučíš, v tehotenstve ako by si našla…že mi prstuje lebku. Naozaj to robí a je to úžasné!!! Najnovšie mi prs… Nie, nie, tu už naozaj použijem iný výraz: masíruje prstami zadnice a tak ma zbavuje tej šialenej bolesti v oblasti bývalého chvosta (rozumej kostrče). Inak skvelý trik, ak máte podobný problém. Dajte si v ľahu pod ritnicu tenisovú loptičku a krúživými pohybmi si tak pekne rozmasírujte boľačky (my doma tenisovú nemáme, tak si váľam zadok po Sponkinej loptičke s takými dzindzíkmi a verím, že to má aj akupresúrne účinky). Je to skoro taká úľava ako celkový pocit z Kajinej masáže, kedy sa úplne celá uvoľníte. Nie len psychicky, ale aj fyzicky…niekedy až tak, že sa konečne poriadne……skrátka uvoľníte…..
Tá hodina masírovacieho typu, kedy naozaj nič nemusíte…maximálne klebetiť. Do toho sa vás dotýkajú zázračným spôsobom, ktorý je občas boľavý, no zároveň zbavuje bolesti. To je pre takú zaneprázdnenú unavenú Skromatku prenesením sa do raja. Nepreháňam. A už nepotrebujem paraleník. Kaju na rozdiel od neho neprehĺtate a nezapíjate vodou. Užívate povrchovo nepovrchne a dôkladne s maximálnym pôžitkom (na niekoľko ďalších dní).
Nakázala som si pravdielnosť masáží. Naordinovala som si zavolať Kaji skôr ako ma začne príšerne bolieť hlava. Uznala som, že si môžem dovoliť urobiť si radosť a príjemno a mať preventívne tehotenské masáže. Lebo kto viac si to zaslúži ako osoba, ktorá nonstop vyrába ďalšiu osobu.
A nie, že teraz akože už na mňa nebude mať čas, keď si toto všetky boľavé a nevoľnostné prečítate! Ale tak ona je na materskej, čiže aj tak toho času moc nemá, ale zázraky sa dejú...
Nech je vám dobre, aj keď vám je zle…
Tak. To je koniec vychytávok číslo dva. Sú dve. Iba? Akože iba? Je ich v týchto dvoch vychytávkach oveľa oveľa viac ako dve, ale to asi objavíte, až keď vyskúšate… Garantujem.
Nech je vám dobre, aj keď vám je zle… Ja nám všetkým Skoromatkám prajem, aby sme mali čas na seba. Na také malé byť so sebou, samé so sebou, aj keď už samé nikdy nebudeme…buhahaha.
Hýčkajte sa, nechajte sa hýčkať a buďte hýčkané. Prosím nás. Nie len my, ale aj ten malý nový človiečik v našich bruchách si to zaslúži. Tak akože v najhoršom sa tvárte, že to všetko príjemné robíte len a len kvôli nemu.
Vaša k.
Foto a text: ©Kristína Tormová