Juchú! Je to tak. Taký zázrak sa nám stal... ok, nebol to úplne zázrak. Predchádzalo “tomu” niekoľko veľmi príjemných udalostí, ale veď to asi tušíte...
Budeme mať nového človiečika, alebo dvoch alebo troch, alebo štyroch.. videli ste ten obrázok s rodinkou, čo mala dvojičky a potom sa im narodili štvoričky? Mne sa už asi desť rokov rodí v ústach osmička, čiže musím byť pripravená naozaj na všetko. Ja som napríklad na to, že počas toho prvého tehotenstva budem mať v tele tri srdcia, nebola vôbec pripravená. Ale máme sa báječne. Niekedy sú nečakané čakacie záležitosti skrátka úžasnejšie, ako by ste čakali. Odvtedy som pripravená na všeličo :)
Tak teda. Zodpovedne, s láskou a nevoľnosťami vyvíjam nový život. Chvíľu som uvažovala, či sa také niečo vôbec dám, pretože som sa bála, že ma niekto osloví tehuľka. Toto slovo je tak antikoncepčné, že ak sa raz prestanú rodiť deti, bude na vine strach z “tehuľky”. Nie, nie netajili sme to. Viete veta: “Tajila tehotenstvo” je podobne parádna ako slovené spojenie “tajná svadba”. To sú skrátka veci, zážitkové sitácie a životné míľniky, ktoré hovoríme ľuďom, na ktorých nám záleží. Veď to predsa dobre poznáte. Pôvodne sme chceli vysielať naživo aj tvorbu dieťaťa, ale nejako vraj to nie je úplne košer takéto veci vysielať, tak sme to nakoniec urobili o čosi intímnejšie, aj keď myslím,že sme mali zasvietené... a vy si tiež nemusíte všetko vizualizovať!!! Keď som ocikala tehotenský test a bol dvojčiarkový, hneď som volala do novín, ale nikto nedvíhal. Neviem, asi som mala ocikávať test v rámci pracovnej doby a nie večer. To je fakt. Mea culpa.
Nakoľko to moje brucho (vraj slovo brucho sa nemá používať, ale ja som si vybrala životnučkú cestičkôčku bez zdrobneninôčiek), ktoré tentokrát nie je veľké z vyprážaného syra (no dobre, niekedy aj z toho) rastie a rastie, čo je teda najbáječnejšie znamenie... ono aj keby sme chceli, nedá sa to utajiť. Tajiť tehotenstvo by bolo všeobecne pomerne náročné, tajiť ho po jeho ukončení, teda cca. po štyridsiatich týždňoch ani nehovorím. A tak sa už aj vám, menej neznámym, hlásime s touto krásnou staro-novinou, ktorá je pre mňa jednoznačne tým najnapínavejším obdobím, aké som kedy zažila.
…áno. Ak som si myslela, že viem čo je to nevoľnosť, nevedela som. Vzťahy medzi ľuďmi, jedlom, situáciami, miestami... sú také napínavé, že nejedna Skoromatka by sa z toho pogrcala. A nejedna Skoromatka sa veruže aj... Je to prekrásne obdobie v živote ženy, kedy jej všetko a všetci smrdia, kedy dychčí a potrebuje spať a keď konečne spať môže, tak sa jej nedá.
Tehotenstvo je skutočne najkrajšie obdobie v živote ženy, lebo žena sa môže neustále vyhovárať, že jej je zle a že nevládze a tentokrát jej to okolie aj konečne verí. Dovtedy bola v takých situáciách padavka, naraz je “len” tehotná. Tehotenstvom sa dá docieliť päťhviezdičková gastronomická starostlivosť od partnera a vlastne takáto žena nemusí nič. Len tehotnieť. Čo je teda dvadsaťštyrihodinová fuška bez obednej pauzy. Obedná pauza sa neuznáva, lebo je asi stokrát za deň. Sú to krásne návraty k bielym rožkom, paštikám, hamburgerom a iným nezdravým jedlám... to je paráda, lebo Skoromatka sa môže vyhovárať, že ten človiečik v bruchu skrátka a jasne práve toto teraz potrebuje a hotovo. Lebo inak bude zle a aj Skoromatke bude zle a potom bude všetkým zle a tak jej radšej všetci naokolo nosia tie gastro kraviny a všetci sú ako tak spokojní. Človiečik v bruchu najviac. Dúfam. Ja by som tiež chcela plávať a tak sa teteliť a požívať nezdravé veci... lebo mi chudáčikovi nič iné nedajú. To je prekrásna výhovorka... ”Ja za to fakt nemôžem, že mi pupočná šnúra robí donášku debilín.”
Bože a ja, čo som nikdy nejedla cukor, lebo nemám rada sladké chute, si fičím na gumených kyslých kokakolkách. Chodím ich tajne kupovať a tajne ich žujem, aby moje dzeci nezactíli ich lahodnú vôňu a aby som nedogabala všetky naše dobré potravinové návyky, ktoré u nás fungujú akosi spontánne.
“Mami, ty ješ biely rožok? Si v poriadku???” ...no neeeee tehotnááááá sooooooooooooom!
“Mami, ty odkedy ješ koláč?” ...od oplodneniaaaaaaaaaaa!
“Mami, to prečo sme kúpili takúto čokoládu?” ...leboooo, no leboooooooo, lebo sa to inaaaaaak nedalooooo!
“Mami, prečo si zelená?” ...lebooooo som hormonálne zmätenáááááá...
“Maminka, prečo ťa napína, keď sa k tebe tulkám?” ...lebo smrdíííííš! Tak ako všetci naokoloooooo…nechajteeeeee mááááá!
Keď Skoromatka neje, je jej z toho zle, keď sa naje, je jej ešte horšie. Jediné obdobíčko, kedy jej je aspoň chvíľu dobre, je počas toho samotného jedenia a tak vlastne je stále, lebo tá Skoromatka túži aspoň po troške dobra a pohodlia. Strašne náročný životný štýl toto tehotenstvo.
Tehotniace ženy sa skrátka oddávajú tehotneniu a nič nemusia…alebo nemôžu, lebo nevládzu a tak aj rušia prácu, v ktorej by nebolo práve vhodné aby sa pogrcali (za všetko spomeňme divadelné predstavenia). Nechápem ako som odmoderovala Sivestra v tatranskom grandhoteli, kde boli všetci navoňavkovaní, postriekaní lakmi na vlasy a bohvie čím všetkým. Nechápem. Teraz z tej predstavy grcám a navždy budem. No ale nič... Nič nemusím... len teda pracovať, stretávať sa so smradľavými ľuďmi, chodiť do smradľavých potravín, starať o dve deti, prať v tých smradľavých pracích prostriedkoch, venčiť smradľavú psicu, zaspávať v smradľavých perinách a variť len tie najsmradľavejšie veci na svete (rozumej úplne všetky potraviny patria do tejto skupiny). No skrátka lebedím :) Hahahahahahaha.
Keby nebolo jógy, asi fakt ujdem zo zúfalstva niekam do lesa, čo by mi bolo naprd, lebo tak či tak by som ušla aj s tehotenskými nevoľnosťami a to by mi asi nepomohlo. Navyše neviem, či by mi šmakovali lesné plody a korienky, takže som to zatiaľ neriskla. A navyše v lese nemajú kyslé kokakolky. Inak Cola mi na tieto stavy pomáhala... kým sa mi nezhnusila. Aj kyslá kapusta pomáhala, kyslé uhorky, citrónová voda boli super, kým sa mi nezhnusili. Aj vývar bol bájo, kým mi z neho nebolo zle... a tak som postupne vyčlenila zo svojho jedálnička všetky potraviny... okrem tlačenky, ktorú som jedla ako chleba, ale našťastie aj tá sa mi zanedlho zhnusila.
Minule sa ma pýtala jedna spolu Skoromatka, že či som odporná. Lebo že ona je. A že strašne. Ja že nie... že prečo by som mala byť. Ona, že veď lebo hormóny a tak... A ja že: “Čo si, preboha! Ja som skvelá a zlatučká, ty tehuľka odporná!” ...tak som si pomyslela, ale nepovedala som jej to, lebo veď nie som odporná, aby som niekoho nazývala tehuľkou. Povedala som jej, že nie som odporná, ale že je čudné, že všetci naokolo sú totálni debili a idioti, takže je ten život neľahký. Potom som sa rozplakala, lebo mi to prišlo ľúto, že sú všetci debili a potom som sa rozplakala ešte viac, alebo som sa zadívala na svoje dve dcéry, ktoré sú už mimo brucha a nemohla som uveriť tomu aké sú prekrásne a múdre... a tak som ich chcela objať, ale nakoľko aj ony teraz príšerne smrdia... stala sa z toho napínavá situácia a musela som utekať, veď viete... potom som dostala záchvat smiechu a tešila som sa, že som nikdy neinvestovala do žiadnych drog, či halucinogénnych hríbikov... skrátka tehotenstvo je najväčší transcendentálny zážitok. Hríbiky sú prd oproti tomu.
A tak si tu žijeme, bozkávame moje brucho (ok, príznávam, ja som to po pár pokusoch vzdala, skrátka rebrá sú mi prekážkou), čakáme, čo sa udeje, žijeme z krás sona, kde vidíme, čo sa to v tom mojom bruchu deje, poprdkávame (to všetci) a plánujeme krásy krás. Do toho nosím čoraz väčšie brucho a namiesto prsníkov dve skutočne veľké skaly, z ktorých plánujem vyžmýkať nie vodu, ale mlieko. Časom. Skrátka som mindžovala, že mám vykojené prsia, tak teraz mám skaly. Tak sa máme. Zázračne, novo a inak a dobre, aj keď teda dosť zle (mi je). Splnil sa nám sen, budeme veľká rodina a sme na všetko zvedaví a navzájom sa nekonečne milujúci... len ja si občas odskakujem ciknúť, či grcnúť. To viete, nikto mi nepovedal, že ranné nevoľnosti sú od rána do rána.
Podzravujem všetky moje spolu Skoromatky, tieto zázračné bytosti. Sme v tom. Spolu. Čo je vác?!
PS: Som mama je skutočne najplodnejší seriál. Tri zo štyroch hlavných ženských postáv tak veľmi uverili svojim postavám, že z tých vypchatých tehotenských brúch otehotneli. K Zuzkinej Leyle, Danielkinej Hanke sa pripájam aj ja. Dokonalé.
Foto: Alex Kinová
Text: © Kristína Tormová, 2019