Muž mi minule povedal, že z neho robím (nazvime ho) Feriho. Feri je protoytyp muža, ktorý je... trdlo. Teda tak pôsobí. Sedí a čaká. Akože kedysi možno nebol trdlo, ale počas života so svojou manželkou sa z neho stal Feri. Ten Feri, ktorý bol kedysi v šlabikároch ako bolo napísané: “Mama varí večeru a otec číta noviny.” Feri bol ten otec. V tomto napríklad môj muž nie je Feri. On robí večeru a ja... visím za nohu, lietam, dzeci čistím od nástrah končiaceho sa dňa... a pritom by som chcela čítať noviny. Ale nie o tom som chcela.
Feri bol kedysi švihák, šikovný schopný muž, ktorý sa vedel o všetko postarať. A potom si našiel ženu a tá žena chcela, aby sa mal dobre, čím sa z neho stal Feri. Máme kamarátov, ktorí mali svadbu a povedali na tej didžine po svadbe do mikrofónu, že chcú jeden druhého robiť šťastným. Júj. Veď to je kolosálna hovadina. Aby sme si rozumeli: každý chce, aby bol jeho partner šťastný, ale to, či šťastný bude predsa nezáleží od toho druhého. To sú také tie vzťahy: “Sľúbil si mi, že ma urobíš šťastnou a pritom si mi len posr*l život!” Och, nieee, nieeee. Takto to nefunguje. Veď všetci, čo máme trochu kritického myslenia a Vysokú školu života (joke), vieme, že nedáva zmysel, byť zodpovedný za šťastie niekoho iného.
Napriek tomu... si samozrejme (paradoxne) veľmi prajem, aby bol so mnou môj muž veľmi šťastný. Po tých všetkých ľuďoch, ktorých som počas svojho života “urobila” nešťastnými, by som si naozaj priala, aby konkrétne tento bol šťastný. Som dieťa doby, kedy bol človek bežne zodpovedný za stavy iných ľudí. Boli zo mňa sklamaní, hanbili sa za mňa, boli zo mňa unavení... ou ups, tento článok nie je terapia, Kristína, toto je o Ferim! Pardón!
Čo tým chcem povedať. Môj muž si zobral hyperaktívnu premotivovanú ženu s dvojičkami, navyše verejne známu. Hovorí sa, že muži nemajú radi silné ženy, že sa ich boja (za mňa čudné... neviem, asi ako konkurencie). Ešteže ja som silná len navonok a môj muž je inteligentný. V každom prípade som ho znenazdajky urobila principálom pekného cirkusu. Zbalila som ho a radikálne mu zmenila život. Nepozerá večer hokej s pivkom, robí nám večeru, potom umýva riad, a potom nosí vodu, ktorú potom zohrieva... No trochu som mu to skomplikovala v tomto živote (nehovorím, že by sa mal horšie ako kedykoľvek predtým, naopak, myslím, že získal nie len veľa nevídaných bonusov, ale zároveň aj detí buhaha).
Niekedy sa naňho pozerám, ako fučí, niečo si šomre, tichúčko mindžuje a niekedy nevládze a ja si hovorím, že mu pekne nakladám a skonštatujem: “Bože, ja chcem, aby bol s nami šťastný! (asi si tým chcem niečo dokázať, asi to, že so mnou niekto vydrží, aj keď som často na svoju adresu počúvala, že sa so mnou nikdy nikto nebude a už vôbec nie šťastný. Ozaj neviem, prečo je to vo mňe tak hlboko zakorenené, občas cítim, ako mi to vylieza z päty, ale je fasa, že si to už aspoň uvedomujem) Júj, aj vlasy mám mastné, aj odrasty, júj keby vedel, že takto dopadne! Taký je pekný, hovorím si a taký dobrý! Mal by sa mať ešte lepšie.” Pozor! Počas PMS si iné hovorím, príhoda je pravdepodobne z ovulačnej doby!
A tak si na druhý deň beriem nosič s človiečikom, idem pre vodu, potom s nosičom na chrbte umývam riady, povysávam, nakojím, kým človiečik spí aj navarím, operiem, znesiem 10 vajec, a potom so sklenným pohľadom naňho pozerám. Že ako sa má, Feri. Čakám, že Feri povie: “Och, ako som si dnes oddýchol, kým si tu muklovala! Ďakujem Ti, žena moja. Si najvác, vezmeš si ma za muža aj tento rok?!” Feri však len povie, že to bol náročný deň a nič nestihol urobiť do práce. Celý deň tam sedel, za tým počítačom, a to som aj občas dychčala, aby si všimol ako makám. A on nič nestihol? Tak akože Feri, už ozaj? Ti šibe Feri? Tak ďalší deň, namiesto toho, aby žena Feriho po uplynulom dni zapájala, aj drevo zaňho nakála (to nie je o nás, ja nerúbem drevo, ja sa neviem dvakrát trafiť na jedno miesto sekerou)... za pár dní Feriho žena porobila už všetko na svete! A aj tak Feri nebol spokojný a šťastný. Akurát sa stalo, že Feri si na obskakovanie ženou tak zvykol, že potom už ani na tom počítači nič nevládal urobiť a tak si sadol k telke a otvoril si pivko. Neskôr už aj o to požiadal manželku, pričom sa jej medzitým päťkrát opýtal, kde sa pivo nachádza (áno, samozrejme, že bolo tam, kde vždy). Manželka čakala, že Feri bude šťastný a že si ju bude sakra vážiť, nuž, ale žili takto až kým nepomreli. Feri frustrovaný, manželka dogabaná od vyčerpania. Aké pekné, však?
Takto to skrátka veľmi často je. Sledujeme to s mužom na rovesníkoch našich rodičov a aj na našich rovesníkoch, kde vidíme vývin Feriho v priamom procese. Ja sa pýtam, kde sa to zobralo, že Feri číta noviny a mama robí večeru? Kto povedal, že to nemá byť naopak? Áno, áno, ja viem. Kedysi bola žena s deťmi doma a udržiavala oheň, kým muž lovil mamuty, aby mali čo jesť. Môj muž chodí večer loviť nanuky a kúrime radiátormi. Nikdy mi žiaden muž mamuta nedoniesol, i keď je pravda, že som ho o to neprosila. Čiže je možné, že je to zas moja chyba. Čo to za nezmysel, že je zaužívané, že o muža má byť postarané, že má mať kompletný servis a že vtedy je rodina naporádečku? Kto povedal, že umývanie riadu a pranie sú ženské činnosti? Kto povedal, že muž nemá variť?
Nie, nie, nehovorte, že to tak nie je! Aj u nás robím tie domáce práce väčšinou ja. Ale ja ich robím, lebo som psychopatka - bavia ma a sú to činnosti, ku ktorým odmietam niekoho iného pustiť. Čiže moja chyba, ak som uštvaná a Feri pozerá seriál. Ale teda že sa veľmi vytočím, ak niekomu z mojich spolubývajúcich (čí už tých, ktorých som si porodila, alebo toho, ktorého som si zobrala) príde divné, že mi má pomôcť. Mne? WTF? Akože mne? Veď ja tie veci nerobím pre seba. Čo tu bývam sama? Tak potom hybajte het a nie že sa vrátite!
A teraz prichádza tá najdivnejšia otázka! Ak to máte ženy tak, že máte doma Feriho, prečo s týmto preboha súhlasíte??? Prečo ho zferiovievávate ešte viac? Čo to je za blbosť?
Odpovede sú samozrejme rôzne: Lebo ste to tak videli doma u svojich rodičov, lebo bývate aj so svokrou a ona chce, aby bolo o synčeka postarané, lebo ste rezignovali a nebudete sa hádať a prosiť o pomoc, alebo si myslíte, že to je takto správne. Nie, nie je to správne. Minule mi jedna pani na Instagrame napísala, že by ju muž nepustil z domu na zmrzlinu, keby u nich nebolo všetko upratané. Prečítala som si to asi päťkrát, potom som si situáciu zvizualizovala u nás doma, vypleštila som oči a napísala jej, že to snáď nemyslí vážne. Ona odpísala, že myslí, ale že keď už vôbec nevládze, muž jej pomôže! Je*em ci! (prepáčte, dá sa reagovať slušnejšie?) Toto je aký level Feriho? Ferimu odkazujem, že nemá právo rozhodovať, kedy a za akých podmienok pôjde jeho žena na zmrzlinu a tiež to, že nech zodvihne prdel a uprace si sám, debil. A Feriho žene odkazujem, že nech sa naňho vybodne.
(Mimochodom tento konkrétny Feri level je naozaj vysoký,lebo svoju ženu vydiera a rozpráva jej, čo všetko sa jej môže stať, keď bude vymýšľať... Feriho žene som poskytla telefónne číslo na linku, ktorá pomáha týraným ženám, ale pani povedala, že radšej to nejako vydrží. Či je týraná? Áno, je. Žena nie je nikoho slúžkou, ani majetkom. Nikto nemá právo rozhodovať o jej živote.)
Ale naspäť k tým Ferinkom, ktorých si tak ľúbivo vytvárame. Ja mám pocit, teda my obaja s mojim mužom máme pocit, že ženy, ktoré vyrábajú Feriho spôsobujú zvláštnu vec. Prišli sme na to nedávno. Muž, ktorý nedostáva normálne možnosť zapájať sa do bežného chodu domácnosti sa predsa nemôže cítiť plnohodnotne! Môj muž prišiel na to, že keby nič nerobil, tak má regulérnu depku a pocit “nicoty”. Že ten váš muž nie je zvyknutý vysávať a tepovať? A akože ja to mám vrodené, či čo? Ženám dávajú pri narodení čipy, že ich to ťahá do kuchyne? Čo to je za blbosť? Prečo sa od ženy očakáva, že musí byť dobrá gazdiná? Že vtedy je to tá spávna žena? Come oooon! Kde je gazda?
Po celom dni, kedy sme na chatičke spoločne prali v Alankovej vaničke oblečenie päťčlennej rodiny, nosili vodu z potoka a ručne žmýkali, sme sa cítili nekonečne užitoční. Lebo to bol užitočný deň, na ktorom sme sa všetci podielali. Spoločne. Myslím, že sme sa v ten deň pri zaspávaní bavili o tom, že by sme sa mali znova zobrať :)Ženy, viete koľko Ferinov sme už vyprodukovali? Ja dvoch. A vy?
Muži nie sú radi, keď nemajú čo robiť. Preto napríklad často utekajú do práce od rodiny. Vážne. Oddýchnuť si. Nie sú zvyknutí byť jej súčasťou. Byť súčasťou toho strašného chaosu, ktorý rodina prináša. Keby muži vedeli, koľko možností a uplatetnia majú doma k dispozícií, pokojne by nikam nemuseli chodiť. Teraz nesrandujem. Keď som za môjho muža začala robiť ten jeho domáci biznis (nosenie vody, umývanie riadu...), začal byť nervózny. Ty hotentót nevďačný, hovorila som si v duchu! On to mal inak... v jednom momente si uvedomil, že som ho vyčlenila z diania... (Kokoooos, ešte aj nadávať bude, že sa má ako kráľ???) A rázne mi povedal: “Nerob si zo mňa Feriho!” Feriho, ktorý príde domov, sadne si na hovník a svoju frustráciu z neužitočnosti si vybíja na rodinných príslušníkoch.
Pozreli ste sa na to niekedy takto? Ja až teraz. Prevrátili sme takýto čudný rodový stereotyp týmto smerom. Som fascinovaná a založím hnutie “Nerob Feriho, Feri bude frustrovaný”.
A tak si idem čítať noviny. Muž urobí večeru. Nemyslím, že keď ma uvidí, ako som ju sfutrovala, bude nešťastný. Nemyslím si, že keď bude umývať riad, bude ma mať menej rád a keď bude vysávať, nájde si mladšiu. Ak hej, tak je to idiot. Prepáčte. Ak máte doma Feriho, pomôžte mu chudákovi, aby sa cítil “in”.
A vieš čo, milý Feri? Ak Ty pindáš na svoju ženu, ktorá okolo teba skáče a všetko doma sama porobí, kým Ty ideš po robote každý deň s kamošmi do krčmy, alebo sedíš pred telkou... lebo máš pocit, že máš na to právo, veď si bol celý deň v robote a Ty predsa nebodaj nosíš domov peniaze a preto sa nikto nemôže sťažovať... poviem Ti jednu vec: Môže sa sťažovať. Lebo žiadna žena nechce mať doma Feriho, ktorý nevie, že pivo, ktoré mu žena spolu s tisíc inými naozaj potrebnými vecami vláči z obchodu, je vždy na tom istom mieste v chladničke. Sa postav a choď si ho zobrať.
Že čo? Že prečo je na teba žena ako generálka, že prečo Ti “rozkazuje” a “buzeruje” Ťa? No asi potrebuje, aby si sa spamätal a inak nereaguješ. Zrejme jej inak nepomôžeš a nič neurobíš, či? Alebo je už úplne unavená... Nemá doma toho muža, čo by sa postaral (nie, nosenie peňazí domov, nie je všetko, ver mi), má doma ďalšiu príťaž, po ktorej musí dvíhať ponožky zo zeme. Žiadna žena nechce mať doma chlapa, ktorý je Feri. Nechce. Že čo? Že Ti to má povedať? Nepovie. Lebo nevládze. A možno sa aj bojí. Ale pre ženu muž ako Feri nie je sexy, nie je pre ňu príťažlivý, ani zaujímavý. Feriho si žena podľa všetkého ani len neváži, či je dokonca naňho nasratá. (čo sa Ti, Feri, nepáči, že?)
Že z Teba nemala robiť Feriho? Nemala. Ale bola do Teba a chcela, aby si sa mal dobre, aby si ju mal rád, vieš? To je podobné, ako keď si ju Ty pozval na drahú večeru na prvom rande. Prvý a poslednýkrát. Prosto balila Ťa. My to niekedy robíme takto. Ona si myslela, že keď sa bude o Teba premotivovane starať, že ju budeš mať asi radšej. Že blbosť? Áno, je. Bohužiaľ. Ale teraz vidí, že to malo trochu opačný efekt vieš? Že Ti je to už jedno? Dobre. Tak potom nič.
Milí čitatelia tohto článočku. Môj muž nie je Feri. Vďakabohu. Ale občas robím na tom, aby bol. Ďakujem mu, že ma upozornil. Učím sa pýtať si pomoc a nerobiť zo seba superhrdinku (aj keď ňou samozrejme, tak ako vy, som). Nie je to ľahké, je to nový životný štýl, ale pôjde to. Ja prosto chem, aby bol môj muž pre mňa príťažlivý. Žiadna žena nechce mať doma...trdlo. Feri je pre mňa nočnou morou! Tak isto, ako je pre môjho nočnou morou, aby som mu tu policajtovala a robila z neho debka. Jasné, že chcem, aby ma ľúbil, ale aj ja chcem ľúbiť jeho. Nie za niečo. Ale preto, že sme tím. Lebo robiť niekoho šťastným ešte nikoho šťastným neurobilo... A nemusí mi nosiť ani mamuta. Stačia noviny.
PS: Ak si sekera a buzeruješ svojho Jožiho (to je prosto ten, čo nie je Feri), tak toto nebolo o tebe. Ani ak Vladiho držíš pod papučou. Ani vtedy tento článoček nie je o tebe.
PS2: Áno, som feministka...ako asi každý inteligentný človek. A nie, toto nie je žiaden premotivovaný feministický článok. Toto je článok o úplne obyčajnom fungovaní a o úplne primárnej ľudskej dôstojnosti.