Milá spolu Skoromatka! Tak ono v tomto tt... (vždy mi pri tejto skratke slovného spojenia “týždeň tehotenstva” napadne najprv Trnava... ale dodatočne si spomeniem o čo ide. Väčšinou. Neviem si pomôcť. Ale zase je pekné, že niekto vymyslel pre stále viac dementniacu Skoromatku takúto skratku. Lebo niekedy sú už aj dve slová problémom. Týždeň tehotenstva. Tehotenstvo je slovo, ktoré si pamätám. Týždeň je dosť náročné slovo...) teda v tomto tt už máš určite aj ty viditeľné brucho, aj keď nie si po troch pôrodoch a nemáš k tomu diastázu. Skrátka nový človiečik je už takým skoro naozajstným človiečikom a potrebuje veľa miesta. A tak máš okrem pôvodných troch kopčekov (2 ks prsia a zadnica) na tele aj ďalší veľký kopček - tehotenské brucho.
Akonáhle ti začne vykúkať brucho, je jasné, že sa staneš obeťou Radodajok, Radosťkazičiek a Veďpočkajkeďok. Tieto osoby sú tehotenskými bruškami priťahované ako magnet. To je väčšie iskrenie ako bolo medzi Kelly a Dylanom. Idú okolo, vidia brucho, zvýši sa im tep, začnú im tiecť sliny, štekliť ich v podbrušku, podľa mňa sa im aj bradavky postavia a v sekunde im nabehne kopec zákerných myšlienok. Otázok a možností. Ktoré samozrejme myslia v dobrom. Je to podobný šialený stav tranzu, ako keď teba priťahujú gumený medvedíci s parížskym šalátom. Radodajky vedia, že úmerne s rastúcim bruchom Skoromamy sa vytrácajú zbytky jej rozumu, myslenia a kritického uvažovania, a tak sa pre ne stávajú ľahkými obeťami. Áno, je to úplne jasné, že Skoromama je čoraz viac mimo. Inak by som isto nenapísala gumenÝ medvedíci s ypsilonom na konci slova gumení. A vy by ste si to hlavne všimli, že som to napísala s hrubkou, keby ste tak intenzívne netehotneli. Ak ste si tú hrubku všimli aj tak, som vašou obdivovateľkou! Seriózne. Ale naspäť k téme. Skrátka každá Radodajka vie podľa veľkosti brucha vycítiť, že ste už podmaniteľná, že ste jej… Že sa na vás vie nacucnúť ako taký kliešť, alebo imelo a pustiť sa do svojej radosťkazičskej práce.
Pôvodne som si myslela, že toto je len môj problém...cítila som sa tak čudne nepríjemne sebestredná, no potom ako som na Instagrame na túto tému urobila anketku...zistila som, že som na tom, aj s mojimi neviem koľkými tisíckamii followerov, ktorí majú potrebu anonymného vyjadrovania sa ku všetkému, ešte celkom v pohode. Je fajn, keď človek zistí, že nie je v srač..pardon. Nie je tehotný ako jediný na svete, a že niektoré spolutehotné majú okolo seba ešte väčších idiotov ako ja. Čo je už teda čo povedať! Je to úľava, poviem vám. Je vždy fajn zistiť, že v tom "v tom" nie ste sama. To, o čom píšem, nie je môj problém...je to problém všetkých žien, ktoré onehdá zažili nechránené ľúbenie.
Je to veľmi zvláštny jav, ale tehotniaca žena sa stáva akýmsi verejným predmetom. Nie osobou, lebo u osôb sa zvykne používať empatia, emočná inteligencia, či aspoň prirodzená slušnosť a základný rešpekt. Či ako to povedať. Skrátka… nie je bežné, aby vám doteraz niekto len tak verejne hodnotil prsia. Mne napísala nejaká cudzia spolumatka komentár pod moju fotku: “Kokos cecky máš jak silikóny!” Chvíľu som na to kukala s takou tou demente pôsobiacou začudovanou grimasou... čelo zvráštené smerom nahor, prsia položené na bruchu, kukla som si profil komentujúcej, videla som, že aj ona má deti, znova som si to prečítala... a chcela by som napísať, že: “...jasné, úplne som pochopila tvoj komentár, je na úrovni...” Ale pravda je taká, že som nepochopila nič. Iba som si povedala, že ak mi toto na moje bujniace didky, pripravujúce sa na výrobu mlieka, napíše žena, navyše Spolumatka, je to dobre v prdeli. Ďalšia mi navrhla, aby som si ich viac zakrývala, lebo veľkosť mojich “ciciek” je už trochu cez. Mmmm... reku, hej, deku si budem omotávať okolo tela (brďo, to sa aj rýmuje!) Spomenula som si na Instagrami tých slečien, čo si robia selfiny v plavkách, spodnom prádle a hlbokých výstrihoch, gackách a kraťaskoch, pozrela som sa na svoje "trochu cez cicky" a povedala som si, že je super, že majú význam. Také významne cicky človek nemá každý deň. Že hahaha, veď to je smiešne? Nuž, bejbe. Áno, dnes. Vtedy a v tom momente, nebolo. Onehdá som v rámci svojho poprsia zachytila maximálne obdivný pohľad nejakého muža... áno, bolo to predtým, ako som dojčila a predtým, ako si aj mňa všimla gravitačná sila. A naraz niekto verejne nahlas hodnotí moje prsia. Hodnotí tvar brucha. Pohľadom urobí sono, vie, či to bude chlapec, dievča... zhodnotí, že nesmieš piť kávu. Zhodnotí, že si strašne pribrala, vidí dĺžku tvojho krčku, pridá pochybnosť o tehtotenskej cukrovke a podľa mňa aj vie na koľko prstov si otvorená... otvorená novým zážitkom tohto typu... Pri pohľade na fotku tvojho brucha skonštatuje, že tam napravo jasne vidí vypučené dieťatko a keď takému niekomu odpíšeš, že nie, to nie je pučiace sa dieťatko, to je následok operácie z detstva a jaziev, ktoré zabraňujú naťahovaniu kože na bruchu rovnomerne... vyhlási ťa za arogantnú a nevďačnú. Od pohľadu vie, že čo s tebou bude, ako to bude... A vlastne: veď počkaj keď.
Pravidelne ma ľudia presviedčajú, že čakám ďalšie dvojičky. Pravidelne som ich presviedčala, že nečakám ďalšie dvojičky, že som na moju doktorku luxusne nahučala pri prvom sone, nech to tam poriadne prešpára, kým ma obozámi s počtom detí v mojej maternici. Dnes už pravidelne na túto poznámku podpovedám, že čakám trojičky. Budú sa volať Šelest, Šoporňa a Šintava. Vraj mám divný humor, hovoria potom s kyslou tvárou a majú strach o moju psychiku a ja si zase myslím, že majú divné poznámky a tiež mám strach o moju psychiku. Pravidelne mi niekto povie, že mám brucho ako skriňa, alebo: "Fúha, ty si dobre tučná." Vzápätí ma pravidelne upozornia na to, že už isto teraz teraz porodím. Pravidelne sa mi toto deje už pár mesiacov. Pravidelne sa mi z toho urobí nevoľno, nakoľko už doma dve predčasniatka mám a viem, čo to obnáša. A viem, že bude úžasné, ak moje tretie dieťa domodelujem do dokonalosti a dozretia. Tú paniku, ktorá sa vo mne objaví napriek veľmi cynickému humoru a zbieraniu tehotenských príhod... tú paniku, ktorá sa mi spúšťala, keď mi ľudia v nejakom dvadsiatomšiestom týždni hovorili: "Nie, že mi tu teraz porodíš!", či: "Fúha, nie že sa mi tu roztrhneš...", som nevedela zastaviť. Tie čo ste rodili predčasne, isto viete... "Ty už poroď!", to je príkaz, ktorý pravidelne počúvam. Odpovedám, že budem rodiť, až keď to s človiečikom uznáme za vhodné. "Fuj, to máš pekne nechutné tie členky!!!" ...hej, občas mám. Aj nárty. No a čo. Je to na dobrú vec, okrem toho, že je to esteticky na hovno. Buhahaha. Ale keď sa tak pozerám po nohách ľudí v letnej obuvi okolo seba... tiež to nie je úplne najestetickejšie: "Fuj, ty si zošmirgľuj pätu, teta!", "Fuj, ujo, ostrihaj si ten hnijúci nechet!", tak budem ľuďom v autobuse hovoriť. V dobrom samozrejme.
Úprimne? Nikdy by mi nenapadlo hodnotiť niekoho na základe fotky na sociálnej sieti. Nikdy by mi nenapadlo hodnotiť niekoho brucho, prsia, vlasy, oči, akné... ok, akné asi áno. Ale tajne. By som si ho porovnávala so svojím. Nie, ja nepozerám ani Miss, lebo to nie je moja šálka kávy. A tak skúmam, prečo sa toto deje. Je to jednou z abosolútne najfacsinujúcejších súčastí tehotnenstva, ak nerátame lineu negru.
Si tehotná - si verejný majetok. Si verejná a hlavne akási nesvojprávna a každý má právo sa do teba starať, riešiť ťa. Veľmi zvláštny jav. Predstavujem si, ako stretnem v potravinách pani a prihovorím sa jej, čumiac jej na prsia: “No vám sa teda vek pekne podpísal na poprsí. Také veľké cecky a také padnuté na brucho som skutočne dávno nevidela.” Alebo pri priehradke na pošte sa zadívam na pani poštárku: “Fúha, vy máte ale riadne brucho. Fuj. To asi nie ste tehoná, že nie? To máte len tak? Nádor?”, prestrčiíte ruku cez okienko na podávanie zásielok a so schopnosťou Saxany sa dotknete jej brucha: “Môžem? Fúha. Nó, dobré brušino už máte! Fúha! Nie je to pekné.” Potom sa slušne pozdravíte, usmejete, poprajete veľa šťastia a odídete. Alebo sa len tak prihovoríte ujovi na ulici: “Kokos, aké kúty! To už budete pekne plešatý za chvíľu, čo? To už asi aj umriete za chvíľu, čo? Lebo takéto kúty, to sa len tak nevidí.” Alebo len tak sa zadívate na kolegyňu: “Ty si strašne zoškaredela. Keby si bola tehotná, isto by si čakala dievčatko. Tu sa ti na brade aj také akné škaredé robí. To by bolo isto dievčatko. Sranda, ako sa vie človek zmeniť."
Ľudia hovoria, že sa tehotné ženy zmenia na nepoznanie. Nemyslím len fyzicky. Ale že im psychicky prepne. Že sú také voľajaké nepríjemné a sebastredné a neviem čo... a vzťahovačné. No nie! Keď toto počúvaš a čítaš každý deň, ostaň v psychickej pohode. Nevšímaj si to! Ou je, bejbe, ja mám čo robiť sama so sebou. Nie je úplne bežné v živote len tak priberiete desať kíl za pár mesiacov, tri mesiace grcáte, všetko vám smrdí, je vám zle, plačete, bolí vás chrbát, kostrč tlačí, chodíte ako pokakaná, ledva dýchate, chce sa vám spať... Nestáva sa často za život, že sa nepoznávate a vlasy sa vám mastia dvakrát rýchlejšie, že fučíte a chutia vám gumení medvedíci s parížskym šalátom. Že prdíte bez toho, aby ste to ovládali, grgáte ako prasa a žeriete ako besná. Do toho máte rôzne strachy: od toho z pôrodu, cez ten, či budete dostačujúcou mamou, cez ten, aký trest dáte synovi, keď mu v trinástich nájdete v rifliach zapaľovač a cigy (samozrejme kamarátove), nehovoriac o strachu z toho, že si vaša dcéra nájde týpka z dredmi. Áno, máte čo robiť, aby ste sa stále veľmi ľúbili a boli tou najlepšou továrničkou na nový život. A aby ste si z toho dokázali robiť prdel a žili aj napriek probúdajúcim kilám s ľahkosťou. A máte hormóny. Šialené. Jediným šťastím je, že v tomto celom nie ste sama. Keby ja som v tomto všetkom bola sama, zablím si veci a idem sa rozvo nahlásiť na Cajlu do Pezinka. Normálne akože na základe sebapozorovania a sebareflexie. Komunita spolu Skoromatiek vidí tieto veci veľmi podobne, ba až rovnako. Sú hodnotené, obchytkávné a nedá sa to nevšímať. Myslím, že aj tá teta v potravinách by si isto všimla, že som nahlas zhodnotila jej poprsie... či nie? Máte pocit, že by jej to nevadilo?
Tak prečo je toto povolené pri tehotných? Prečo je to neslušné a preprípustné pri netehotných ľuďoch.
Tehotenstvo prináša do života žien veľa mágie a lásky a zázrakov. No zároveň je to aboslútne a definitóvne jedným z najnepohodlnejších období v živote. Ak ste svojím bruchom vystavená verejnému hodnoteniu a riešeniu, je to ešte nepohodlnejšie. A tak si osobne myslím, že je tehotenstvo zároveň poľahčujúcou okolnosťou v sitáciách, kedy pošlete nejakú tú Radodajko, Radosťkazičku, Pseudodoktorku, či Obchytkávačku do riti. Normálne polopate. “Choď do riti, teta!” Áno, skúste si to teraz povedať nahlas. Výborne. Nie tak ustráchane. Skúste tak ako to cítite. Výrazne. Výborne. Výborný pocit, nie? ...že jej to bude nepríjemné? Nuž lepšie, ako keby malo byť nepríjemne tebe, milá Skoromatka. Veď tebe aj tak už trochu nepríjemne je, aj bez týchto mýtických osôb, ktoré nikdy nevyhynú a naďalej sa budú množiť delením vo vlhkých pivniciach. Vyskúšam to v praxi. Podľa mňa do hodinky-dvoch na to budem mať luxusnú príležitosť. Ale predtým, pre ten pocit a vedecké poznatky, ešte obchytkám a poťažkám neznámej pani dôchodkyni, venčiacej maltezáčika, brušino. Tak s chuťou... pomačkám... ňuf.
Ak slušne poprosím, aby ma neoslovovala rodina slovom "tučná", som za divnú. Spolutehotné kamošky ma tak oslovovať musia! Lebo aj ja ich tak oslovujem. Ale čo sa udeje v sekte, zostáva v sekte, chápete :)
Inak výbroný tip, ktorý odporúčam použiť v situácii, kedy vám niekto začne chytať tehotenské brucho: stačí sa mu zadívať do očí a hovoriť: “Uhm, nižšie, nižšie... ešte nižšie... áno, áno tam... nižšie, ešte nižšie, ach nižšie......” Verte mi, že až keď sa budete tváriť veľmi vzrušene a dotyčný, či dotyčná sa bude pomaly ale iste dotýkať vašich rodidiel, dôjde mu, či jej, že to čo robí je vskutku trošku čudné. Bavím sa na tejto srandičke každodenne, a ako to už býva zvykom, aj v takejto situácii humor uchráni tehotnú ženu pred tým, aby spáchala trestný čin vraždy... väčšinou.. zatiaľ.
Raz mi jeden neznámy človek v diskusii na podobnú tému napísal, že či si myslím, že tehotné ženy sú bohyne a či sa z nich má potentočkovať (použil iné slovo). Odpísala som mu, že áno. Už neodpísal. Juj, ako sa mi duša smeje.
Prajem vám do týchto teplých dní veľa empatie, emočnej inteligencie, slušnosti, zmrzliny, gumených medvedíkov a studených fontán, kam sa nebojíte namočiť si nohy.
A nezabudnite, milé Skoromatky... snáď sa vám to po pôrode zase podarí zhodiť, lebo toto je už tú mač a fuuuuuu...
S láskou a rešpektom ku každej žene, ktorá tehotnie...
Vaša agresívna tehuľka buhahaha