Toto nie je srandovný blog. Toto je niečo, čo si môžete vizualizovať ako Munchov obraz s názvom “Výkrik”. Toto je výkrik do internetov. Od matky matkám.
Som matka, je to fajn, je to normálne, je to bežné, je nás veľa. Je to moje súkromie, no stalo sa mi aj to, že matkovanie je istým spôsobom moja práca. Hovorila som si kedysi: "juj, ako dobre, že som si toto s tým mamovaním vymyslela!" Vtedy nebolo toľko materských blogov, IG profilov a premotivovaých mamičiek. Bola som jednou z prvých slovenských internetových premotivovaných mamičiek, ktorá o tom mamovaní písala (tak nejako inak). No to som ešte netušila, kam som sa to vlastne dostala.
Vďaka svojmu spojeniu materstva s prácou som sa za posledný mesiac dvakrát neplánovane dostala do debaty na materskom fóre. Mieste, kde sa verejne vyjadrujú matky. Ku všetkému. Rady. Nekontrolovateľne.
Poviem ako je: Materské fóra, kde nájdete Maminečku666, Snažilku69, či ženu s nickom NicolaskoaMathiasko84545, sú plné krutých anonymných žien a nenávisti, dešpektu, agresivity a odsudzovania. Niečo také som tušila, ale že až tak???
Ženy na materskej majú nekonečne veľa času. Bodka. Ak ma za túto vetu niekto ukameňuje, nebude to prvýkrát, naposledy tak urobila Kojímuž8rôčkov88. Ja sama som z nudy na materskej napísala dve pseudoknihy. Matky na materskej majú neskutočne veľa mentálneho času. Trávia celé dni utieraním zadočkov a zvratôčkov. Dva roky rozprávajú na človeka, ktorý im neodpovedá, spia všakovako, len nie súvisle. A tak ich frustrácia prihlási na materské fórum a tam začína nový život. Aktívny, kde sa vracia stratené sebavedomie a konečne môžu niekoho aspoň virtuálne dokopať a vybiť si na ňom všetku zlosť.
Dojčíš? Fúha, nie? No chudák dieťa no... Počkaj, ty ešte dojčíš preboha? To akože do stužkovej chceš? Počkaj, už nedojčíš? Preboha! Nedávaš dieťaťu cukor? Drbnutá biomatka! Cukor že je zlý? Preboha, čo je to detstvo bez cukru?! Dávaš dieťaťu cukor? Potom sa nečuduj, že budeš mať hyperaktívne tučné dieťa s poruchou sústredenia! Ako to že nešatkujete? Veď dieťa potrebuje tvoju blízkosť! Nosiť dieťa v šatke? Si neuvedomuješ, ako mu strašne dogabávaš chrbátik! Nehovoriac o tom, ako ho tým rozmaznávaš! Bude na tebe závislé! Lepok? Nemyslíš vážne! Máš svoj názor? Preboha, to fakt? Nebudeš ho mať. Celé to robíš zle, lebo si celá zlá! Budúcnosť tvojho dieťaťa je už teraz v keli. Všetko si to prečítaj, všetko čo robíš sa musí robiť inak a nie že mi budeš protirečiť alebo to budeš nedajbože robiť sebavedomo podľa seba! Áno, toto ti píšem ja MaťkovaEvka00 s profilovkou, kde mám na fotke svoje bábätko v perinke a nášho zlatého kocúrika vedľa vázičky s ružami v celofáne.
Nesmieš to robiť inak ako iní. Ani napriek tomu, že mamovanie robíme každá po svojom a hlavne najlepšie ako sa len dá.
Na materských fórach nájdeš hejterku na všetko, a keby si nenašla, nájde sa sama. A ešte aj prihlási a upovedomí svoje kamošky. Niektoré matky na materských fórach vedia podľa fotky kočíka zhodnotiť, či nemáš vpadnutú bradavku, podľa popisu vaginálneho výtoku ti vedia predpísať antibiotiká. Proti kolikám, čiže urieknutiu dojčaťa, odporučia olízanie viečok dieťaťa a ako bonus k oliznutiu vám predajú ručne vyrobený červený shambala náramok. Materské fórum je miesto, kde ťa bez mihnutia klávesnice očastujú najpejoratívnejšími slovami, dozvieš sa o sebe veci, ktoré si fakt netušila a na záver sa ťa pokúsia ponížiť aj s celou rodinou a bývalými frajermi tak, ako len matka z materského fóra dokáže ponížiť matku z materského fóra. A len sedíš a čítaš a aj sa snažíš čítať s porozumením, ale nerozumieš.
Neviem: je to zrejme naozaj z mentálnej nudy, z toho, že decko už tri dni nespalo, z toho, že ďalší tehotenský test má pozitívny výsledok, že toho, že MM (skratka pre “môj manžel/muž”, nie Milan Markovič) zase namiesto toho, aby si spustil laktáciu a prebral tak trocha zodpovednosti na seba, pozerá hokej. Jednou z mála vecí, ktorá sa dá robiť pri kočíkovaní, dojčení a uspávaní dieťaťa je “mobilovanie” a to ponúka milióny možností na sebarealizáciu.
Ak máte náhodou pocit, že preháňam, prihláste sa na materské fórum. Ak máte pocit, že viete dobre argumentovať, niet lepšieho miesta, kde si to môžete odskúšať. Racionálne argumenty, či dokonca humor, si nielen že nikto nevšimne, ale môže sa stať, že na základe týchto fajných vlastností potrebných do dobrej debaty, budete výhlásení za arogantných. Tu sa nečíta s porozumením, ale s vytrhávaním slovíčok z kontextu. Každý váš pokus niečo od srdénka vysvetliť je márny. Presne tu môžete pocítiť, čo je to naozajstná bezmocnosť, ktorú si ešte trochu pamätáte zo základky. Napokon budete aj tak odsúdení, že váš názor spôsobil tvrdnutie bruška Tehuľky007. Dokonca je možné, že sa vám Tehuľka007 bude vyhrážať žalobou za zhoršenie zdravotného stavu.
Takéto miesta som na svoje staré materské kolená objavila a moja slniečkárska dušička čumí doteraz z otvorenými ústami. Stretla som novú agresívnu skupinu žien a čo ma štve najviac je, že aj táto skupina žien vychováva potenciálnych kamarátov našich detí...
Podľa psychológov, ktorí sa mi tu tak motajú v mojom živote, sú takéto osôbky veľmi nespokojné a samy sebou neisté, čo sa týka mamovania. Tak svoje haluze zastierajú tým, že sa radšej starajú o iných, ako o seba. Dogabávanie iných ľudí využívajú na potvrdenie vlastnej hodnoty, nemajú primeranú empatiu a tým pádom nerešpektujú hranice. Tak mi to bolo povedané, lebo som naozaj s otvorenými ústami pátrala po príčinách tohto apokalyptického javu. A je mi to ľúto, že to tak je, že to tak majú. A plne ich chápem. Tiež viem byť mrte odporná, keď sa cítim nekomfortne. Moje PMS by vám vedelo rozprávať. Ale že až taktoooo??? Možno stačí len zavrieť materské fórum a vyjsť trošku von..
A povenovať sa z očí do očí svojim láskam: Eluškatrucuje6 a Matilduškamavpazi6...
Nie, nemusíte sa teraz báť vychádzať medzi matky na ulicu. Tam postretávate len samé reálne osoby, ktoré sú namiesto čudných nickov skryté len za pekné kočíky, a tak vám z očí do očí isto nič nepovedia... Usmejú sa, prejdú ďalej a vy si poviete, aké máte na ulici skvelé spolumatky. Lebo nepoznáte ich vražedný nick z materského fóra buahahaha!
Šťastím je, že okno s materským fórom tejto kvality, sa dá v sekunde zavrieť a vy sa môzete vrátiť, ujsť späť do reality.
Toto je len taká objavná správa o tom, že vyjsť zo svojej bublinky je niekedy šokujúce. Pre mňa určite. Z bublinky, v ktorej si zgrupujete to najlepšia a najpríjemnejšie, čo ste si v živote nahrabkali. Kde nemusíte žiť v pochynostiach, strachoch. Bublinky, kde sa môžete tešiť a žiť pokojne, zdieľať svoje názory a nápady a samozrejme počúvať iné názory a nápady, ktoré s odsudzovaním a agresivitou nemajú nič spoločné, sú šťastím. Byť frustrovaná z vyčerpania je normálne, aj to že občas nakydáte na svojich najmilších... ale tak nejako ľudsky bez nickov a s prípadným uzmierením vo forme objatia, či ospravedlnenia.
V mojej bubline je každá mama tou najlepšou mamou akou dokáže byť. Nepoznám mamu, ktorá by neľúbila svoje dieťa a nechcela preňho to najlepšie. Aj každá mama má veľa chvíľok, kedy to celé pekne pokafre. A viete, ktoré sú najšťastnejšie mamy? Tie, ktoré si veria, tie, ktoré veria svojej intuícií a zdravému sedliackemu rozumu a ktoré vedia... že každá mama je tou najlepšou mamou akou dokáže byť. A preto na prejavovanie svojich názorov nepotrebuje drsný nick.
Ako sa to zvykne hovoriť? Keby sa každý staral sám o seba, o každého by bolo postarané. Ako dobre by nám bolo...
Prajem vám pokojné bublinky, milé Spolumatky. Môžete si veriť, môžete mi veriť.
Vaša
kristinôčka666buhaha