Dlho som rozmýšľala, že budem písať blogy o dizajnéroch, kolekciách, šikovných ľuďoch a značkách, ktoré/ktorých mám rada. Tak dlho som rozmýšľala, až som na to prestala mať čas... Ale tento jeden musím. Už keď som si ako tehotniaca pozvala pekne krásne až k nám domov na rozhovor manažéra tejto značky a robila si urputne poznámky. Už to fakt treba spísať a zverejniť. Hnije mi to smutne v zápisníčku viac ako pol roka.
Hecla ma k tomu nejaká moja followerka, ktorá mi napísala v priebehu jedného jarného víkendu hneď niekoľko správ o tom, ako je táto značka strašne drahá, ako propagáciou jej výrobkov nabádam svojich sledovateľov na to, aby ich táto značka zdierala a ako si kúpila vlani bundu za 30 euro a je isto rovnako dobrá ako tá Fjällrävenová za tristo. Ak ste moja odovzdaná fanúšička, prosím, nekupujte si hneď bundu za tristo. Len si toto prečítajte. Mňa totiž tak veľmi zaujala táto téma, že som sa Fjällräveňákom ozvala, aby som sa dozvedela viac. Áno, toto nie je spolupráca, že “dobrý, napíšete o nás?”. Toto bolo tak, že: “Dobrý, potrebovala by som o vás napísať, poviete mi viac?”
(Teraz som tento blog dopísala a sem dopisujem poznanie, že viem písať marketingové blogy :))) Áno, trochu Teleshoping. Ak urobí reklamu, budem rada! To priznávam. Lebo je plný múdrych vecí. Ja len, aby ste na to boli pripravení.)
Takže:
Som milovníčkou líštičkovej značky. Tak ju volajú naše dievky. Viete, ktorej? Isto poznáte rôznofarebné ruksaky s líštičkou v logu. Volá sa Fjällräven. Fjällräven je v preklade severská líška. Ak sa dobre pozriete na logo tejto značky, vidíte v ňom líšku, ktorá má jedno oko. Jedno oko má preto, lebo prefíkané severské líšky si svojim krásnym chvostom zakrývajú jedno oko. Líšky sú celé biele, oči celé tmavé a keď si jedno zakryje, je skrátka nenápadnejšia ako s oboma odkrytými. Toľko v skratke logika severskej líšky, logo o múdrosti prírody. Fjällräven je zároveň švédsky výraz pre človeka, čo chodí veľa do prírody. Po našom... mmm... stromák nie... ale viete, čo myslím.
Ak máte pocit, že značka vznikla toť nedávno v rámci obrovského nárastu fast fashion značiek na našom trhu, mýlite sa. nie je to len "farebnoruksačiková" značka, je za tým všetkým niečo úplne iné. Ale teda napríklad konkrétne ruksak, ktorý teraz vidíte všade možne v najrôznejších farbách, vymysleli v roku 1978. A toto je v skratke jeho príbeh Fjällrävenu: V sedemdesiatych rokoch neexistoval batoh s chrbtovým systémom. Čo vtedy štvalo štrnásťročného Åke Nordina, ktorý sa naštval až tak, že si vymyslel krosná na batoh z dreva, aby sa mu batoh lepšie niesol. Batoh bol zo stanovej tkaniny a bol veľmi odolný a dlhotrvácny. Pár rokov potom robila švédska alpinistická organizácia expedíciu do Grónska a oslovili ho, či by im z tohto materiálu neurobil stany. No a Åke Nordin z tohto materiálu urobil aj nohavice. Tu niekde začala sláva Fjällrävenu.
Fjällraven je značka, ktorá je eko. Fjällraven nemá, tak ako veľa nových značiek, postavený marketing na tom, že sú eko, lebo to že sú eko je pre nich tak prirodzené, že im príde neprirodzené na to nasilu upozorňovať... len preto, že je to teraz moderné. Sú eko od sedemdestiatych rokov, a to je viac eko, ako to niekam dookola písať. Skrátka Fjällräven má svoju identitu a tiež svoje klasické dizajny a kúsky, ktoré čas zmenil minimálne. Farebné ruksačiky majú rovnaký dizajn už od sedemdestiatych rokov. Je to vlastne taká retro značka. Jasné, prispôsobili ich tomu, že ľudia nosia laptopy, a tak nájdete ruksaky väčšie, menšie, s vystužením pre laptop, ruksačiky pre deti...
I keď sa Fjällräven zameriava hlavne na nesmierne kvalitné outdorové oblečenie, ktoré vám vydrží desaťročia, tie farebné ruksačiky, ktoré sa volajú Kånken sa stali hitom a sú asi všeobecne najznámejším kúskom z dielne švédskej značky. To, čo sa na ruksačikoch zmenilo je výroba. V ponuke nájdete množstvo klasických ruksakov s líštičkou, no aj sériu Rekånken. Rekånken vyzerajú takmer identicky, akurát sú vyrobené z jedenástich recyklovaných pet fliaš a majú vyšívané logo. Áno, áno, sú farbené, ale proces farbenia je iný ako tomu väčšinou býva. Proces farbenia je oveľa ekologickejší, nakoľko sa nefarbia jednotlivé vlákna dopredu a z nich sa vyrába, totižto farbenie sa udeje už počas procesu výroby jednotlivých vlákien. Aký je rozdiel? Nespotrebuje sa žiadna voda navyše!
Vo Fjällrävene nájdete aj krásne kúsky s označením G1000. To sú tie na von, pre nás stromákov. Nie, nie sú nepremokavé, lebo to sa výrobou na prírodnej báze docieliť nedá, ale sú vodeodpudivé a v zložení 35% bavlna a 65% polyester. Preboha, polyester! Pokoj! Je stopercentne recyklovaný a zase recyklovateľný. Ale je rozdiel, či si z polyesteru kúpite vec, ktorá vám vydrží maximálne rok, alebo niečo, čo vám vydrží aj desať rokov. Dlhotrvácnosť týchto kúskov zabezpečuje práve bavlna, ktorá je organická a keby bola hlavnou zložkou, boli by veci nesmierne nepohodlné a prehnane ťažké, čiže ťažko nositeľné.
Na tomto príklade sa dá pekne vysvetliť ako to, že nie všetko lacné je naozaj lacné. Pokiaľ si kúpite niečo, čo je nápadne lacné, nemôže to byť vyrobené férovo. Obvykle je výroba neekologická (minie sa šialené množstvo vody, používajú sa chemikálie, ktoré znečisťujú našu úbohú planétu, vec sa rýchlo rozpadne a za pár mesiacov už nie je vecou, ale ďalším odpadom a vy si teda kúpite novú, ktorá bude zase o pár mesiacov zase iba odpadom), podmienky, v ktorých ľudia pracujú neľudské (neviem, či by som s Alankom spiacim na zemi vo fabrike chcela šiť ruksaky pätnásť hodín denne, kým by moje dve staršie deti žobrali na ulici) a mohla by som ešte pokračovať, ale to je už iná téma... Juj a teda ešte dodávam, že Fjällräven má aj líniu z ktorej ide výťažok na záchranu polárnych líšok, ktorých je už naozaj len pár...
A toto k vlne, ktorú Fjällräven používa:
Tá pani mi vtedy písala, že má goratexovú bundu za tridsať euro a že jej tiež nepremoká a je teda outdorová. Tak takto. Európska únia, podľa mojich chabých znalostí, už pretláča, aby sa goratex nepoužíval. Jeho spaľovaním (áno, tej bundy, čo podľa všetkého dlhšie ako dve sezóny nevydrží) vzniká toxický odpad. Fjällräven má membránu Eco-shell, ktorá je taktiež z recyklovaného polyesteru. Na druhej strane na svoje outdorové kúsky z G1000 používa včelý vosk s parafínom. Ak si zaobstaráte takúto outdorovú vec, či už nohavice, bundu alebo bársčo iné, v ktoromkoľvek obchode vám v prípade potreby vecičku povoskujú. Nuž áno, lebo praním postupne vosk z oblečenia schádza a toto sú kúsky, o ktoré sa treba starať. Ale môžete si aj špeciálny vosk zakúpiť a doma si ho pekne svojpomocne zažehľovať, aby ste celí nepremokli. Výhodou voskovania je aj fakt, že veci nestrácajú na priedušnosti a vy pod nimi neskapete. Buhahaa.
Kokos, toto je najviac odborný článok, aký som kedy napísala... sama som zo seba prekvapená a cítim sa hovadsky dôležito. Ďakujem za túto príležitosť.
No a teraz nikoho nenabádam, len píšem svoj názor a postrehy. Vlastne je to len také zamyslenie nad slow fashion (áno, mám kopec fast fashion vecí, áno, mala by som mať menej, áno, robím na tom, nie, nie som dokonalá, áno, napriek tomu si myslím, že je potrebné o tom hovoriť, nie, nie som eko influencer, áno, len uvažujem nahlas a čoraz viac sa mi to, o čom uvažujem, stáva blízkym)... Áno, toto je veľmi drahá značka. Šetrím si na bundu a vypýtam si na ňu príspevky od širokej rodiny na sviatky a potom možno raz... Áno, chcela by som skúsiť mať naozaj teplú, veľmi kvalitnú bundu, ktorá mi vydrží roky, o ktorej budem vedieť, že nie je odpadom. Viete, čo je na týchto cenách vtipné? Teda okrem toho, že keď si každý rok kúpite novú bundu za šesťdesiat euro, o desať rokov to presiahne sumu, ktorú dáte za veľmi kvalitnú férovo urobenú fjällräveňácku bundu. Že nejde o peniaze, že chcete byť každý rok in a preto si kúpite vždy novú bundu? Dobre. Ale ja len pripomínam, že tieto kúsky sú in už päťdesiat rokov. Dokonca stále viac in. Smutné je, že nie sme Švédi, milí moji. Lebo v severských krajinách, kde je táto značka doma, nie je vzhľadom na platy a životný štýl severanov vôbec drahá... hold.
No dobre. Tak toto som všetko zistila... keď som sa chcela len tak porozprávať. Tak som to konečne spísala, presvedčila sa o tom, že líštičková značka nie je len krásnoruksačiková, ale aj múdra a s pokojným svedomím a pocitom, že som spravila materiálne dobro, si idem spraviť materiálnu kávu, kým sa Alanko zobudí a bude mi ešte lepšie. Zakrývam si jedno oko, aby som bola pre predátorov nenápadnejšia. Pekný deň.